Slovensko má veľké zásoby kvalitnej pitnej vody. Prečo teda platiť za drahý dovoz balenej vody alebo zaťažovať životné prostredie plastovými fľašami, keď máte vodu priamo vo firme? Naše riešenia Vám zabezpečia čistú, zdravú a chutnú vodu za minimálnu cenu, komfortnú prevádzku, horúcu a studenú vodu v neobmedzenom množstve a pri vybraných modeloch možnosť prípravy bublinkovej vody.
Už žiadne nosenie ťažkých barelov, čakanie na dodávku vody, potopy po prasknutých fľašiach! Už nepotrebujete skladový priestor na úkor Vašej firmy a najmä – chránite životné prostredie.

Pitný režim pre Vás
a Vašu firmu
Ušetríte až 70 % nákladov
 

> Úvod » O vode » Slovenská voda

Slovenská voda

Znečistenie vôd

- väčšina vôd na Slovensku je znečistená (aj niektoré podzemné)
- do riek sa vypúšťa viac ako 1 000 000 000 m3 odpadových vôd ročne
- najviac znečistené sú dolné toky našich riek
- najviac ich znečisťujú chemické a potravinárske závody

Podľa Daniela Gemerana, predsedu Správnej rady Asociácie vodárenských spoločností, je najkvalitnejšia voda v blízkosti záchytov prameňov a o jej kvalite rozhoduje aj stav potrubných sietí. Priznal, že menej kvalitná voda môže z kohútika tiecť z koncovej trate potrubia. Podľa neho však neexistuje na Slovensku miesto, kde by bola voda z vodovodu nepoužiteľná. Stanislava Hreha z AVS doplnil, že menej kvalitné vodné zdroje môže mať južné územie Slovenska, kde mohlo výrazné poľnohospodárstvo a s ním súvisiace hnojivá ovplyvniť kvalitu vody. Dodal tiež, že z vyšších častí Slovenska voda steká na juh, a teda obsahuje väčšiu mieru dusičnanov.

Liter vody stojí 0,2 centa, liter balenej vody priemerne 15 centov.

Jedna z najdrahších balených vôd, ktorá je dostupná na Slovensku, skončila v teste chutnosti na poslednom mieste. V jej prospech hovorí dostupnosť na miestach, kde spotrebiteľ nemôže otočiť kohútikom, v jej neprospech zase to, že pokiaľ je PET fľaša vystavená slnku a teplu, uvoľňujú sa do balenej vody výluhy z plastu. Takéto podmienky podľa Úradu verejného zdravotníctva SR môžu podporovať aj nadmerné množenie vo vode prirodzene prítomných baktérií, čo môže viesť minimálne k nepriaznivým chuťovým zmenám, u citlivých osôb aj k nešpecifickým zdravotným problémom.

Súčasný stav verejného a individuálneho zásobovania obyvateľstva pitnou vodou je taký, že približne 15 % obyvateľov Slovenska je zásobovaných z individuálnych zdrojov (studne, pramene) a asi 85 % obyvateľstva je zásobovaných z vodovodnej siete verejných vodovodov. Voda vo verejných vodovodoch pochádza z povrchových vôd (približne 55 %) a menšia časť z podzemných vôd.

Vplyvom intenzívnej poľnohospodárskej veľkovýroby, zvýšených dávok emisií v ovzduší a vo vode, množstva znečisťovanej povrchovej vody klesá kvalita vody v povrchových vodách, ale aj vo vodárenských nádržiach, vodárenských tokoch a v podzemných zdrojoch vody.

Podzemné zdroje vody môžu obsahovať niektoré nežiaduce látky (dusičnany, radón) alebo ich nežiaduce množstvo (železo, mangán a pod.), ktoré sú prirodzene vylučované z podložia zdroja vody.

Len necelú 1/3 vody z verejných vodovodov nie je nutné pred distribúciou do vodovodnej siete upravovať (chlóruje sa len s ohľadom na dopravu vodovodným potrubím), ostatné množstvo vody je nutné niekoľkonásobne chemicky upravovať tak, aby boli splnené požiadavky normy na pitnú vodu, a aby voda mohla byť kvalifikovaná ako zdravotne nezávadná.

Z prieskumov kvality vody vyplýva, že situácia v oblasti verejných vodovodov je uspokojivá a kvalita dodávanej vody je v norme. Kvalita individuálnych zdrojov pitnej vody je výrazne vážnejšia, pretože individuálne vodné zdroje sú znečistené aspoň jedným znečisťujúcim prvkom, najčastejšie však sa prejavuje mikrobiologické znečistenie a zvýšený obsah dusičnanov, amónnych solí, železa a radónu. Takéto znečistenia individuálnych zdrojov pitnej vody sú na väčšine územia Slovenska.

Úroveň rozvoja verejných vodovodov je na Slovensku regionálne nerovnomerná. Ako ďalej vyplýva zo správy o vodnom hospodárstve v roku 2008 z dielne ministerstva životného prostredia, najvyšší podiel zásobovaných obyvateľov je aj naďalej v Bratislavskom kraji. Vyšší ako celoslovenský priemer je aj v Trenčianskom, Žilinskom a Nitrianskom kraji. Za priemerom, naopak, zaostáva rozvoj verejných vodovodov v Banskobystrickom, Košickom a Prešovskom kraji. Medzi najslabšie zásobované regióny pitnou vodou z vodovodu patria okresy Vranov nad Topľou, Sabinov, Bytča a Košice-okolie. Celková dĺžka vodovodného potrubia dosahovala vlani na Slovensku vyše 27 000 km.

V minulom roku malo prístup k pitnej vode z verejných vodovodov 86 % obyvateľov, čo predstavuje napriek rozširovaniu sietí verejných vodovodov a budovaniu nových prípojok v porovnaní s predchádzajúcim rokom mierny pokles. Súčasný stav zásobovania pitnou vodou z vodovodu nie je podľa envirorezrotu dostačujúci. "Obyvatelia čoraz menej využívajú vodu z verejných vodovodov, resp. ak sa aj v obci vybuduje nový vodovod, obyvatelia sa naň nepripájajú", uvádza sa v správe o zdravotnom stave obyvateľstva z dielne ministerstva zdravotníctva.

"Na základe porovnania zásobovanosti obyvateľstva na Slovensku v roku 2008 s úrovňou zásobovania v štátoch EÚ možno konštatovať, že Slovensko zaostáva za väčšinou štátov", uvádza sa v správe o vodnom hospodárstve. V rámci rozvoja verejných vodovodov treba dobudovať prívody vody z existujúcich zdrojov vody do spotrebísk, vodovodné siete v obciach, akumulačné priestory na zabezpečenie plynulej dodávky pitnej vody a vodné zdroje. Na realizáciu týchto stavieb sú odhadnuté finančné prostriedky do roku 2015 vo výške 1,8 miliardy eur.