> Úvod »
O vode »
Slovenská voda
Slovenská voda
Znečistenie vôd
- väčšina vôd na Slovensku je znečistená (aj niektoré
podzemné)
- do riek sa vypúšťa viac ako 1 000 000 000 m3 odpadových vôd
ročne
- najviac znečistené sú dolné toky našich riek
- najviac ich znečisťujú chemické a potravinárske závody
Podľa Daniela Gemerana, predsedu Správnej rady Asociácie
vodárenských spoločností, je najkvalitnejšia voda v blízkosti
záchytov prameňov a o jej kvalite rozhoduje aj stav potrubných
sietí. Priznal, že menej kvalitná voda môže z kohútika tiecť z
koncovej trate potrubia. Podľa neho však neexistuje na Slovensku
miesto, kde by bola voda z vodovodu nepoužiteľná. Stanislava Hreha
z AVS doplnil, že menej kvalitné vodné zdroje môže mať južné územie
Slovenska, kde mohlo výrazné poľnohospodárstvo a s ním súvisiace
hnojivá ovplyvniť kvalitu vody. Dodal tiež, že z vyšších častí
Slovenska voda steká na juh, a teda obsahuje väčšiu mieru
dusičnanov.
Liter vody stojí 0,2 centa, liter balenej vody priemerne 15
centov.
Jedna z najdrahších balených vôd, ktorá je dostupná na
Slovensku, skončila v teste chutnosti na poslednom mieste. V
jej prospech hovorí dostupnosť na miestach, kde spotrebiteľ nemôže
otočiť kohútikom, v jej neprospech zase to, že pokiaľ je PET fľaša
vystavená slnku a teplu, uvoľňujú sa do balenej vody výluhy z
plastu. Takéto podmienky podľa Úradu verejného zdravotníctva SR
môžu podporovať aj nadmerné množenie vo vode prirodzene prítomných
baktérií, čo môže viesť minimálne k nepriaznivým chuťovým zmenám, u
citlivých osôb aj k nešpecifickým zdravotným problémom.
Súčasný stav verejného a individuálneho zásobovania obyvateľstva
pitnou vodou je taký, že približne 15 % obyvateľov Slovenska je
zásobovaných z individuálnych zdrojov (studne, pramene) a asi 85 %
obyvateľstva je zásobovaných z vodovodnej siete verejných
vodovodov. Voda vo verejných vodovodoch pochádza z povrchových vôd
(približne 55 %) a menšia časť z podzemných vôd.
Vplyvom intenzívnej poľnohospodárskej veľkovýroby, zvýšených dávok
emisií v ovzduší a vo vode, množstva znečisťovanej povrchovej vody
klesá kvalita vody v povrchových vodách, ale aj vo vodárenských
nádržiach, vodárenských tokoch a v podzemných zdrojoch vody.
Podzemné zdroje vody môžu obsahovať niektoré
nežiaduce látky (dusičnany, radón) alebo ich nežiaduce množstvo
(železo, mangán a pod.), ktoré sú prirodzene vylučované z podložia
zdroja vody.
Len necelú 1/3 vody z verejných vodovodov nie je nutné pred
distribúciou do vodovodnej siete upravovať (chlóruje sa len s
ohľadom na dopravu vodovodným potrubím), ostatné množstvo vody je
nutné niekoľkonásobne chemicky upravovať tak, aby boli splnené
požiadavky normy na pitnú vodu, a aby voda mohla byť kvalifikovaná
ako zdravotne nezávadná.
Z prieskumov kvality vody vyplýva, že situácia v oblasti
verejných vodovodov je uspokojivá a kvalita dodávanej vody je v
norme. Kvalita individuálnych zdrojov pitnej vody je výrazne
vážnejšia, pretože individuálne vodné zdroje sú znečistené aspoň
jedným znečisťujúcim prvkom, najčastejšie však sa prejavuje
mikrobiologické znečistenie a zvýšený obsah dusičnanov, amónnych
solí, železa a radónu. Takéto znečistenia individuálnych zdrojov
pitnej vody sú na väčšine územia Slovenska.
Úroveň rozvoja verejných vodovodov je na Slovensku
regionálne nerovnomerná. Ako ďalej vyplýva zo správy o vodnom
hospodárstve v roku 2008 z dielne ministerstva životného
prostredia, najvyšší podiel zásobovaných obyvateľov je aj naďalej v
Bratislavskom kraji. Vyšší ako celoslovenský priemer je aj v
Trenčianskom, Žilinskom a Nitrianskom kraji. Za priemerom, naopak,
zaostáva rozvoj verejných vodovodov v Banskobystrickom, Košickom a
Prešovskom kraji. Medzi najslabšie zásobované regióny pitnou vodou
z vodovodu patria okresy Vranov nad Topľou, Sabinov, Bytča a
Košice-okolie. Celková dĺžka vodovodného potrubia dosahovala vlani
na Slovensku vyše 27 000 km.
V minulom roku malo prístup k pitnej vode z verejných vodovodov 86
% obyvateľov, čo predstavuje napriek rozširovaniu sietí verejných
vodovodov a budovaniu nových prípojok v porovnaní s predchádzajúcim
rokom mierny pokles. Súčasný stav zásobovania pitnou vodou z
vodovodu nie je podľa envirorezrotu dostačujúci. "Obyvatelia čoraz
menej využívajú vodu z verejných vodovodov, resp. ak sa aj v obci
vybuduje nový vodovod, obyvatelia sa naň nepripájajú", uvádza sa v
správe o zdravotnom stave obyvateľstva z dielne ministerstva
zdravotníctva.
"Na základe porovnania zásobovanosti obyvateľstva na Slovensku v
roku 2008 s úrovňou zásobovania v štátoch EÚ možno konštatovať, že
Slovensko zaostáva za väčšinou štátov", uvádza sa v správe o vodnom
hospodárstve. V rámci rozvoja verejných vodovodov treba dobudovať
prívody vody z existujúcich zdrojov vody do spotrebísk, vodovodné
siete v obciach, akumulačné priestory na zabezpečenie plynulej
dodávky pitnej vody a vodné zdroje. Na realizáciu týchto stavieb sú
odhadnuté finančné prostriedky do roku 2015 vo výške 1,8 miliardy
eur.